Moja 30 dňová výzva každodenného ranného behania splnená (fotky vo vnútri)

Posted by:

Za posledných 30 dní som si bol každé ráno zabehať. A v tomto článku sa s vami podelím o to, čo som sa vďaka tomu naučil a kam ma to posunulo.

Ale najprv.

Začnime s tým, prečo som vlastne začal každé ráno behávať. Šport mi je blízky odmalička, 8 rokov som hrával hádzanu a stále sa udržujem vo forme, ale v posledných rokoch to nebolo nejako ucelené. Občas som išiel, občas nie, žiadna pravidelnosť.

Taktiež viem, že vždy po rannom behaní sa cítim veľmi dobre. Nabudí ma to a výborne nastaví do celého dňa. Taktiež mi to dodáva viac energie a v poslednom čase som cítil, že jej mám málo a vedel som, že cvičenie mi ju dodá.

A tak po jednom ráne, kedy som si išiel zabehať (pred 30 dňami) a cítil som sa skvele, som si povedal, že odteraz budem behávať každý deň.

A začal som.

Aby som sa uistil, že to budem naozaj dodržiavať a nerozmyslím si to po pár dňoch, začal som tiež pridávať na svoj Facebook fotografie mňa ako behám. Aby sa o tom dozvedelo čo najviac ľudí a aby som mal ja extra motiváciu dodržať to.

Nebolo to jednoduché…to určite nie…ale dokázal som to.

Tu je to, čo som sa naučil:

Začína to s motiváciou – Aby ste dokázali niečo robiť pravidelne každý deň, či už je to nejaký pozitívny návyk alebo čokoľvek iné, potrebujete dostatočne silnú motiváciu.

Ako som už spomenul, mojou motiváciou bolo, že som chcel začať športovať pravidelne, nie len tak hoci ako, taktiež som sa chcel cítiť lepšie a mať viac energie.

Tieto tri veci boli dostačujúce, aby som každé ráno vstal, obliekol som sa  a išiel si zabehať. Moja motivácia sa ku koncu zmenila, ale o tom už o chvíľku.

Musí to byť jednoduché – Čokoľvek sa snažíte spraviť, uistite sa, že je to jednoduché.

Napríklad mojím cieľom bolo iba ísť si zabehať. Neurčoval som si žiadnu konkrétnu dĺžku, ktorú chcem zabehnúť, ani žiadny konkrétny čas.

Mojím cieľom bolo jednoducho obliecť sa, zabuchnúť za sebou vchodové dvere, dokráčať na bežeckú trať a začať behať.

Taktiež skvelé bolo to, že dve minúty chôdzou odtiaľ, kde bývam, je bežecká trať (bežecký okruh), takže opäť som to udržoval jednoduché a išiel som si zabehať tam.

Pre niektorých ľudí to môže byť nudné, behať stále dookola, ale ja som sa nechcel rozptyľovať scenériou a komplikovať to. Mojím cieľom bolo ísť si každé ráno zabehať.

Ako som už spomenul, nemeral som si čas ani dĺžku, ktorú som odbehol (aj keď spätne sa na to pozerajúc – mohol som, aby som mal nejaké štatistiky), ale vždy mi to behanie trvalo okolo 20-30 minút a zabehol som približne 10 koliečok a viac. (Jedno má 250 m – čiže okolo 2.5 km.)

Pri takejto výzve je oveľa dôležitejšie robiť ju každý deň, než si merať čas. Pravdepodobne si začnem merať čas aj dĺžku, ktorú odbehnem, ale počas týchto 30 dní som to nerobil.

Tlak – Veľmi užitočné bolo pridávanie fotiek na môj Facebook. Vyvinulo to na mňa extra tlak – videl som, že ma ľudia sledujú a tak som ich nechcel sklamať alebo sa javiť, že mám slabú vôľu alebo som to vzdal. Vyviňte pri svojej vlastnej výzve na seba tlak tým, že o tom poviete čo najviac ľuďom. Bude to udržovať vašu zodpovednosť. A navyše motivujete aj druhých ľudí. Neschovávajte a nehanbite sa za svoje výzvy.

Schudol som, mám viac energie a moje sebavedomie sa zväčšilo - Samozrejme jedna z najočividnejších výhod bola, že som schudol, mám oveľa lepšiu kondičku a s každým ďalším dňom a každým ďalším behom (a tým pádom každým ďalším víťazstvom nad sebou) stúpalo moje sebavedomie a to je veľmi príjemná výhoda.

Naučil som sa prekonávať prekážky – Hlavne posledný týždeň. Posledný týždeň bol s prehľadom ten najťažší. Nie ani tak čo sa behania týka. Ale čo sa mojej hlavy týka.

A bolo to naviazané na počasie. Prvé tri týždne boli celkom bežné. Neriešil som žiadnu extra prekážku, môj denný harmonogram bol v podstate rovnaký, takže som si išiel pekne ráno zabehať ako každý deň a počasie bolo slnečné.

Ale 7 dní pred ukončením mojej 30 dňovej výzvy som sa zobudil a bolo veľmi tmavé a depresívne počasie. Moja hlava mi dávala všetky možné výhovorky a dôvody prečo neísť. Vysvetľovala mi, že jeden vynechaný deň ma nezabije. Vysvetľovala mi, že určite nechcem v takomto počasí ísť von.

Normálne som musel asi 10 minút počkať, kým mi hlava vysvetlí všetky dôvody prečo neísť a kým to jej vysvetľovanie opadne a potom som sa obliekol a išiel som si zabehať aj tak.

Je úžasné, aký vplyv na náladu človeka môže mať počasie. A aký vplyv má hlava. Ešte že tú svoju poznám stále lepšie.

Ďalší deň v tom týždni bol v pohode, ale na ten tretí deň v poslednom týždni začalo pršať. A hlava sa mi znova snažila vysvetliť, že je lepšie neísť. Ale ja som aj tak išiel a behal som v daždi. (Čo bol veľmi oslobodzujúci zážitok). Ďalší deň sa výrazne ochladilo, ďalší deň som mal ísť celý deň manuálne pracovať, ten ďalší deň tiež a včera som potreboval o šiestej ráno odísť z Piešťan do Bratislavy. No každý deň som vstal, obliekol som sa, zabuchol som za sebou dvere a išiel som si zabehať.

Vo včerajšom prípade som vstal o 5 ráno, vonku ešte tma a po tme som si išiel zabehať. Tu je foto:

fotka ráno

2 stupne, ale ja som behal ako by sa nechumelilo.

A tu je tá v daždi:

fotka v daždi

A to je asi najväčšia výhoda, ktorú som získal, práve vďaka tomuto poslednému bláznivému týždňu.

Naučil som sa o sebe, že som ochotný spraviť čokoľvek je potrebné, aby som uspel. Viem, že keby som sa čo i len jeden deň vyhovoril a neišiel si zabehať, tak zlyhám a budem z toho nešťastný celý život.

A tak posledný týždeň sa moja motivácia prečo pokračovať v každodennom rannom behaní , úplne zmenila.

Posledné dni behám, pretože chcem prekonať samého seba. Chcem prekonať svoje limity. Chcem prekonať svoju hlavu a limitujúce presvedčenia.

Nezáležiac na tom, čo sa deje okolo mňa alebo aké počasie je alebo aké sú podmienky a okolnosti, vždy splním to, čo si sľúbim, idem tam von a pracujem na svojich cieľoch.

Povedal som si, že budem behať 30 dní každé ráno v kuse a aj to robím.

Behanie sa pre mňa stalo akousi metaforou pre bežný život a biznis. Stalo sa to pre mňa budovaním môjho charakteru, nie iba fyzickým pohybom. Všetky tie očividné výhody pokračujú, ale nabralo to oveľa hlbší rozmer.

Budem v tom pokračovať?

Samozrejme. Chcem vidieť, čo dokážem. Chcem vidieť, aká silná je moja osobnosť a akou silnou ju môžem spraviť.

Behanie už pre mňa neznamená iba obyčajné behanie, ale stalo sa to pre mňa zároveň aj duchovnou aktivitou. Objavujem a trénujem svojho ducha. Na čo mám a čoho som schopný. A ako dlho vydržím.

A to je dôvod, prečo odporúčam ranné behanie všetkým, ktorý majú záujem o osobný rozvoj a chcú budovať svoju osobnosť.

Ak dokážete ísť každé ráno behať počas 30 dní, nezáležiac na okolnostiach, garantujem vám, že po tých 30 dňoch už nebudete rovnaký. Niečo vo vás sa zmení a vy sa na seba budete pozerať s znovunájdeným rešpektom a uznaním. A na tom môžete stavať ďalej.

Ale nemusí to byť nevyhnutne iba behanie. Môžete skúsiť pár dní nejesť a piť iba vodu (jeden môj klient to spravil a výsledky si veľmi pochvaľoval), ja sám som raz hladoval 14 dní a pil som iba vodu a odvtedy som už nikdy nebol rovnaký (odporúčam však najprv čítať odbornú literatúru na túto tému, pretože to nie je len tak). Meditovanie, nečítanie a nepozeranie správ, nepozeranie TV, nesťažovanie sa a hľadanie výhod vo všetkom…všetko počas 30 dní…hodnota takýchto experimentov je nevyčísliteľná a naučíte sa o sebe viac ako kedykoľvek predtým.

Takže spravte niečo! Choďte už konečne do prdele z tej vašej komfortnej zóny. Spravte niečo šialené.

Na konci života sa budete pozerať na svoj život a chcete sa uistiť, že za niečo naozaj stál.

Spravil som všetko, čo som mohol, so všetkým, čo som mal k dispozícii, je otázka, ktorú sa podvedome budete pýtať. A chcete sa uistiť, že odpoveď je Áno.

Takže poďte do toho.

Naučím Vás, ako sa môžete učiť menej

About the Author:

Pridajte komentár