Farmár, kôň a vaše ďalšie rozhodnutie

Posted by:

Nedávno som čítal jeden starý taoistický príbeh a myslel som si, že sa s vami oň podelím.

Kompletne vám ho teraz prerozprávam tak, ako si ho pamätám a s nejakými mojimi vlastnými slovami.

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden chudobný, tvrdo pracujúci farmár a jedného dňa jeho kôň – jediný kôň, ktorého vlastnil – utiekol.

Jeho susedia ho utešovali, “Také nešťastie. Je nám to ľúto.”

“Možno”, odpovedal farmár.. “Kto vie, či je to dobré alebo zlé.”

Na ďalší deň sa kôň vrátil a priniesol so sebou tri divoké kone.

“Vááu”, zhíkli farmárovi susedia. “Máš také šťastie.”

“Možno”, odpovedal farmár. “Kto vie.”

Na ďalší deň sa farmárov syn pokúšal vysadnúť a zajazdiť si na jednom z divokých koní, ale ten ho zo seba zhodil a farmárov syn si pri páde zlomil nohu.

“Aká ostuda,” hovorili farmárovi susedia. “Je nám ľúto tvojho nešťastia.”

“Možno je to nešťastie a možno nie je.”, odpovedal farmár. “Kto vie.”

Na ďalší deň prepukla vojna a povolávalo sa do zbrane. Autority prišli do domu farmára, aby odviedli na vojnu farmárovho syna. Ale keď videli, že má zlomenú nohu a nemôže chodiť, dovolili mu zostať doma a nemusel ísť bojovať do krvavej vojny.

“Vááu, mal si skutočne šťastie”, povedali susedia farmárovi. “Musíš byť tak rád, že ten kôň zhodil tvojho syna”.

“Možno”, povedal farmár. “Kto vie…”

Tento príbeh môže pokračovať donekonečna.

A pointou je…

Záver nie je záver.

Výsledok nie je výsledok.

Takže berte nešťastie s rovnakou vyrovnanosťou s akou beriete šťastie.

A choďte robiť niečo veľké. Sústreďte sa. Pracujte tvrdo. Mierte na určitý výsledok, ak chcete. Ale vedzte, že je to iba nástroj, ktorý používate, aby ste sa motivovali, nie niečo, čo rozhoduje nad zvyškom vášho života. Vždy bude potom existovať viac záverov a viac výsledkov.

Držím palce,

Naučím Vás, ako sa môžete učiť menej

Pridajte komentár