3 veci, nad ktorými môžete rozmýšľať cez sviatky

Posted by:

Blížia sa Vianoce a to je vždy obdobie, kedy máme trochu viac času na zamyslenie sa, vyhodnotenie toho, aký rok sme prežili a určenie si nejakých nových výziev do roka ďalšieho.

Pre mňa osobne sú Vianoce každý rok obdobie, kedy si odložím čas na rozmýšľanie. Často mi iba pár dní takéhoto rozmýšľania dokáže priniesť uvedomenia a nápady, z ktorých potom ťažím dlhodobo.

Tu sú 3 veci, nad ktorými budem tento rok rozmýšľať ja a o ktorých vrelo odporúčam, aby ste porozmýšľali tiež.

1. Vo vesmíre neexistujú chyby.

Túto vetu som prvýkrát počul pred asi tromi rokmi a zaryla sa mi do pamäti až natoľko, že si ju opakujem a často o nej rozmýšľam až dodnes.

Ak ste ako ja, tak sa vám počas roka stali veci, ktoré by ste boli radi, aby sa vám nestali. Možno ste spravili nejaké veci, ktoré by ste radi zobrali späť. Možno ste otáľali dlhšie, než bolo skutočne treba.

Čokoľvek to bolo, spravte si zoznam týchto vecí a potom si nahlas opakujte: Vo vesmíre neexistujú chyby.

Všetko sa deje z nejakého dôvodu. Vo vesmíre neexistujú chyby.

Niektoré veci vám vesmír do života pošle, pretože sa mu môže zdať, že ste ešte slabý. Aby ste sa vnútorne zocelili.

Niektoré veci sa stanú, aby ste získali dôležité životné lekcie, ktoré vám v budúcnosti prinesú obrovské výhody.

Alebo ste možno prestali na sebe pracovať a začali ste upadať (ak sa neposúvate dopredu, tak sa posúvate dozadu) a tak vám vesmír poslal do života nejaké výzvy, aby vás “naštval” a tým rozhýbal vašu vnútornú energiu.

Čokoľvek to je a akokoľvek záhadné to môže byť…vo vesmíre neexistujú chyby.

Život sa stane oveľa jednoduchší, keď s vesmírom prestanete bojovať.

2. Nemusíte byť dokonalý/bezchybný/perfektný, aby ste sa mohli cítiť šťastne

Už od malička sme vedení k predstave dokonalosti. Ak sme poslúchali našich rodičov a chovali sa tak, ako oni chceli, boli sme odmenení.

Ak nie, boli sme potrestaní.

V škole sme boli vedení k tomu, aby sme excelovali. Ak sme dostávali jednotky a nerobili chyby, bolo to dobre. Ak sme dostávali štvorky a horšie a robili veľa chýb, boli sme vnímaní ako zlí žiaci a boli sme karhaní, niekedy trestaní.

Bolo nám pripomínané, že musíme byť lepší, aby sme si zaslúžili jednotku. Musíme byť lepší, aby bolo dobre. Lepší opäť znamenajúc to, čo od nás chcú a vyžadujú druhí, aby sme spravili.

Takéto spoločenské “trénovanie a kontrola” správania vedie k tomu, že si ľudia v dospievaní vytvoria rôzne pravidlá ohľadom emócií, ktoré si dovolia cítiť.

Až keď budem mať veľké auto, veľký dom a skvelú prácu, až potom budem šťastný.

To nie je veľmi vzdialené od “Až keď budem mať jednotky, až potom sa budem cítiť dobre”. Pretože takéto emočné rovnice nás naučili doma a v škole.

Až keď budem mať dokonalé telo, sa budem cítiť krásna (čokoľvek “dokonalé telo” znamená).

Až keď sa budem správať ako chlap (čokoľvek mi bolo povedané, že to je), až keď budem robiť to, čo robia skutoční chlapi, sa budem môcť cítiť ako chlap.

Až keď budem s ľuďmi súhlasiť a budem sa vyhýbať konfliktom, budem milovaná.

Až keď budem nejako vyzerať a nejako sa správať, k sebe pritiahnem skutočnú lásku.

Až keď budem perfektná, budem sa môcť cítiť dosť dobrá.

Problém s takýmito pravidlami je, že dokonalosť alebo byť perfektný je ten najhorší možný štandard na základe ktorého sa môžeme hodnotiť, pretože sa to nedá určiť.

Každý z nás má inú definíciu dokonalosti alebo “perfektnosti” a pravidlá, ktoré voči sebe máme sú často založené na definícii dokonalosti našich rodičov, zaužívaných presvedčení v spoločnosti (takto by to malo byť), cirkvi alebo inej “autority”.

A podľa toho sa hodnotíme. Ale všetko je to iba výmysel v našej hlave.

Starý zastaralý systém, ktorý zúfalo čaká na aktualizáciu. Na update.

Takže tu je update: Nemusíte robiť, byť ani mať nič, aby ste sa mohli cítiť šťastný.

Nemusíte byť perfektný, aby ste boli so sebou šťastný. Nemusíte byť perfektný, aby ste boli milovaný. Nemusíte byť perfektný, aby ste sa cítili ako chlap. Nemusíte byť perfektný, aby ste sa cítili krásne. Nemusíte byť perfektný, aby ste boli sebavedomý. (Čokoľvek slovo “perfektný” znamená).

V reálnom svete neexistuje žiadne…”až keď budem takýto, až potom sa môžem cítiť takto”…to existuje len vo vašej mysli.

Všetky emócie, ktoré chcete môžete mať hneď teraz. Stačí si len vedome uvedomiť jedno pravidlo za druhým, ktoré nosíte vo svojej mysli a zopakovať si, že nemusíte byť, robiť alebo mať nič, aby ste sa mohli cítiť tak, ako chcete.

Vziať si späť kontrolu nad vašimi emóciami.

A v momente, keď si to začnete uvedomovať, v rôznych životných chvíľach a momentoch, má to silu transformovať váš život.

3. Quo vadis?

A samozrejme treťou vecou, nad ktorou sa určite oplatí rozmýšľať je, kam vlastne pochodujete.

Quo vadis? – z latinčiny – Kam pochoduješ?…je to, čo sa podľa krestaňskej tradície spýtal svätý Peter Ježiša Krista, keď ho stretol na ceste pri úteku z Ríma. Svätý Peter utekal pred ukrižovaním (v tej dobe boli kresťania kruto prenasledovaní kvôli podozreniu, že podpálili Rím).

A Ježiš mu povedal “Romam eo iterum crucifigi” (Idem do Ríma, aby ma znova ukrižovali).

Svätý Peter po tomto rozhovore získal späť stratenú odvahu a vrátil sa do Ríma, aby naďalej hlásal slovo Božie, kde bol nakoniec ukrižovaný ako martýr hore nohami.

Tento príbeh sa mi páči, pretože to jasne ukazuje, že Ježiš mal plán. Vedel kam ide a išiel tam v hlbším zámerom. S takýmito kvalitami…niet divu, že sa o ňom rozpráva do dnes.

A tak sa teraz pýtam ja vás…Quo vadis? Kam pochodujete?

Nepýtam sa na vaše ciele do ďalšieho roka. Pýtam sa na to, kam vlastne pochodujete. Kam vedie vaša cesta.

Vianoce sú perfektná príležitosť, aby sme sa nad tým zamysleli.

Takže toto sú tri veci, nad ktorými budem rozmýšľať ja a nad ktorými môžete rozmýšľať cez sviatky aj vy.

Šťastné a veselé Vianoce prajem Vám aj celej vašej rodine a veľa radostných chvíľ, pokoja a oddychu.

Naučím Vás, ako sa môžete učiť menej

Pridajte komentár